Ako sa rýchlo naučiť cudzí jazyk?
Toto je potencionálnymi študentmi jazykov hádam najčastejšie kladená otázka. Odpoveď bude závisieť od toho, koho sa opýtaš. Ak sa opýtaš jazykovej školy, odpoveď bude, že tak, že budeš chodiť k nim na kurzy. Ak sa opýtaš súkromného učiteľa, odpoveď bude, že máš k nemu chodiť na hodiny. Ak sa opýtaš autora učebnice pre samoukov, odpoveď bude, že samozrejme tak, že si kúpiš jeho knihu. Ak sa opýtaš cestovnej kancelárie, odpoveď bude, že máš ísť s nimi na jazykový pobyt. Všimli ste si, že všetci chcú vaše peniaze, však.
Ak sa opýtaš mňa, odpoveď bude, že nijako, lebo sa to nedá. Lepšie povedané, tak trochu sa to dá, ale ak si pod „rýchlo“ predstavuješ povedzme tri mesiace, pôjde to naozaj len tak trochu. Ale ty nechceš trochu ale poriadne a podľa možnosti bez veľkej námahy, ako to sľubujú jazykové školy? Tak to už naozaj neviem. Rýchlo, dobre, bez námahy, bez drilovania, bez domácej úlohy to vedia naučiť len niektoré hyper super extra jazykové školy a geniálni objavitelia bleskových a extra účinných metód, inými slovami podvodníci.
Takže ak chceš dostať vyčerpávajúcu a najmä racionálnu odpoveď na okrídlenú otázku „Ako sa rýchlo naučiť cudzí jazyk?“, musíš sa opýtať seba samého, lebo pojmy ako „rýchlo“, „naučiť sa“, „cudzí jazyk“ sú pojmy relatívne, minimálne v tomto článku je to tak, teda to, čo je pre mňa „rýchlo“, môže byť pre Fera pomaly, to, čo je pre mňa „naučiť sa“, je pre Jana len zlomok naučenia sa a to, čo je pre mňa „cudzí jazyk“, bude možno pre Joža celkom blízky jazyk. Odpoveď na otázku „Koľko mi to bude trvať?“ by teda bola pre každého iná, a preto si na túto otázku najlepšie odpovie každý sám. Aby sme teda dostali od seba samého realistickú odpoveď, musíme si najprv ujasniť nasledovné pojmy:
- Čo pre mňa znamená „rýchlo sa naučiť cudzí jazyk“?
- Čo pre mňa znamená „naučiť sa cudzí jazyk“?
- Čo pre mňa znamená „cudzí jazyk“?
Čo pre mňa znamená „rýchlo sa naučiť cudzí jazyk“?
Rýchlosť je relatívny pojem. Keď sme v roku 2009 povedali, že dnes bežal Usain Bolt super rýchlo, znamenalo to, že stovku zabehol za 9,58, čo je fakt ako raketa. Keď povieme to isté o športujúcom osemdesiatročnom pánovi, ktorý tých istých sto metrov zabehne pod jednu minútu, aj on bežal rýchlo, ale len berúc do úvahy jeho vek, teda obaja boli rýchli, samozrejme v rámci svojich vekových kategórií.
Rýchlo sa naučiť cudzí jazyk, čo to znamená v skutočnosti?
V druhej triede základnej školy pochopil Šaňo (ja) princíp násobenia za týždeň, čo bol super výkon pri mojich matematických schopnostiach. Vlado (môj spolužiak) pochopil to isté za 5 minút, čo bol slabý výkon pri jeho schopnostiach. Aj ja som pochopil, aj Vlado pochopil, a predsa to nebolo to isté. Všetko je relatívne.
Takto je to aj s jazykmi. Ako rýchlo sa naučím? Koľko mi to bude trvať? Kedy už konečne budem vedieť po anglicky, nemecky, rusky, atď.? Odpovedám otázkou: ujasnime si najprv to, že čo máš na mysli pod pojmom „naučiť sa “? Potom sa bavme o tom, čo je pre teba „rýchlo“. Takže naučiť sa pre teba znamená, že kedy budeš vedieť rozprávať? Ale moment, nie je rozprávať ako rozprávať. Aj päťročné dieťa vie rozprávať, aj Seneca vedel rozprávať, a predsa to nie je to isté. Ako je vidieť, už ani v pojme „naučiť sa“ ľudia nemajú jasno, a to natoľko, že ani otázku nedokážu správne položiť.
Ako dlho trvá naučiť sa cudzí jazyk?
Poďme teraz k rýchlosti: takže čo máš konkrétne na mysli pod pojmom „naučiť sa cudzí jazyk rýchlo“? 5 rokov? Je to rýchlo? Ale dá sa aj za rok. Je to rýchlo? Ale dá sa aj za dva mesiace. Je to rýchlo? Lebo viac alebo menej platia všetky tri časy, len nie pre každého človeka platí to isté, a dôležité je najmä to, aký stupeň vedomostí za daný časový úsek dosiahneš. Takže na otázku „Ako rýchlo?“ odpovedám: To, koľko ti to bude trvať, záleží najmä od teba a od toho, čo máš na mysli pod pojmom „naučiť sa“. Takže okrem tvojho vkladu je veľmi dôležité koľko máš času, talentu, jazykových skúseností, peňazí, motivácie, rokov, usilovnosti, duševnej pohody, telesnej zdatnosti, odvahy, morálnej podpory.
Príklad na kombináciu rýchlosť – jazykové skúsenosti: Napríklad keď vieš po anglicky, nemčinu sa naučíš rýchlejšie ako ten, kto po anglicky nevie, lebo tieto dva jazyky majú veľa spoločných alebo podobných slov. No a potom keď už vieš, ako sa treba učiť prvý cudzí jazyk, ten druhý už ide ľahšie.
Príklad na kombináciu rýchlosť – odvaha: Ak ti stačí, že ti budú rozumieť, a máš odvahu občas znášať nechápavé pohľady, naučíš sa za mesiac – dva. Lebo na dorozumenie sa v cudzom jazyku stačí asi 800 slov a tie sa za mesiac – dva naučíš, to je asi 15 – 20 slov denne. Voľáko ich už pospájaš a sleduješ tváre ľudí, či ti rozumeli. Napríklad túto zdanlivo celkom ťažkú vetu, samozrejme v cudzom jazyku: „Po dvadsiatke začal trochu plešatieť a nosiť okuliare, ale nedalo sa povedať, že by nebol býval príťažlivý, práve naopak, medzi ženami bol nadmieru populárny.“ môžeme povedať s našou skromnou slovnou zásobou, a doplniť gestikulovaním, takto: „Keď on 21 rokov, jemu vlasy trochu ísť preč, aj sklo mal potom na oči (okolo očí si urobíte krúžky, aby bolo jasné, aké sklo mal na oči), ale on aj vtedy pekný chlapec, áno, áno, pekný, a ženy povedali jemu láska.“ Nebolo to ako od Shakespeara alebo Senecu, ale rozumeli by vám.
Čo pre mňa znamená „naučiť sa cudzí jazyk“?
Toto je najdôležitejšia časť otázky, už sme sa jej dotkli. Ide teda o to, na akej úrovni chceš alebo dokážeš daný jazyk ovládať. Ak budeš pracovať v Nemecku ako tesár, budeš sa pochopiteľne zameriavať na tesársku terminológiu. Za dva mesiace, pri dvoch – troch hodinách štúdia denne, to zvládneš. Takéto ovládanie jazyka by som nezaradil do kategórie „Naučil sa po nemecky“, ale do kategórie „Ovláda to, čo potrebuje pri práci“.
Akú úroveň chcem dosiahnuť v cudzom jazyku?
Ak tam budeš lekárom, to už bude tvrdší oriešok, tam bude potrebná veľmi dobrá znalosť jazyka, až na úrovni štátnej skúšky, plus samozrejme odborné skúšky, ale dá sa to zvládnuť, príkladov je veľa.
Ak budeme za naučenie sa jazyka považovať zvládnutie štátnej skúšky, pri pomerne intenzívnom štúdiu, povedzme tri-štyri hodiny denne, by ste za dva – tri roky mohli skúšku urobiť. Záleží to aj od toho, či už voľáky jazyk ovládate, vtedy to ide rýchlejšie, to sme si už povedali. No a potom faktorom je aj to, čo sme už taktiež spomínali: koľko máš času, talentu, peňazí, motivácie, rokov, usilovnosti, duševnej pohody, telesnej zdatnosti, morálnej podpory, atď.
Každý ste už počuli od niekoho, kto chcel zapôsobiť, že má známeho, mladého chalana, ktorý ovláda štyri, päť, šesť jazykov. Ja som to už počul tiež. Fíha, hovorím oznamovateľovi, predstierajúc prekvapenie, tak ten tvoj známy je s takýmito znalosťami určite tlmočníkom v OSN. Nie, hovorí, robil so mnou v továrni v Nemecku na vysokozdvižnom vozíku v sklade, ale fakt to bol macher, s každým sa rozprával v jeho materinskom jazyku. Aha, a koľko zarobil, ak to nie je tajomstvo? No, toľko, koľko tam zarobia robotníci, asi 3000 eur. Nehovor, a ako sa dokázal tak rýchlo naučiť toľko jazykov, a prečo nešiel do OSN pracovať ako tlmočník za oveľa viac? No, vieš, ale on je robotník, ale fakt je macher … No dobre, ale povedal si, že ovláda päť jazykov …
Koľko jazykov musí ovládať polyglot?
A tu sa rozhovor vždy zastaví, lebo práve vysvitlo, že ten kamarát síce ovláda päť jazykov, aj sa ich naučil rýchlo, ale je to päť skladových jazykov, teda terminológia skladu, obmedzená na niekoľko výrazov, kde jašterkár prehodí jednoduchú vetu – dve s Nemcom, jednoduchú vetu – dve s Rusom, niekoľko slov s Poliakom, atď., a už vyzerá ako (skladový) polyglot, vlastne ním aj je. Takže to, že ovláda päť jazykov, je síce pravda, ale je to päť skladových jazykov. Keby mal urobiť päť štátnych skúšok, to by bola iná káva, ako hovoria Česi, alebo kôň inej farby, ako hovoria Angličania, alebo iné cesto, ako hovoria Maďari. Takže nie je naučiť sa ako naučiť sa.
V každom prípade, myslím si, že keď sa opýtate tohto jašterkára, ako sa rýchlo naučiť cudzí jazyk, alebo jazyky, odpovie vám: urob si kurz na vysokozdvižný vozík a pracuj v sklade v Nemecku.
Mimochodom, tá „iná káva“ by sa správne malo hovoriť „iná kaviareň“.
Čo pre mňa znamená „cudzí jazyk“?
Možno sa vám to zdá neuveriteľné, ale aj pojem „cudzí jazyk“ je relatívny, lebo to, o čom si myslíš, že je pre teba cudzí jazyk, v skutočnosti ti nemusí byť až tak cudzí. To, že ho nevieš aktívne používať, ešte neznamená, že ti je úplne cudzí. Čiže pre aktívne použitie je cudzí, pre pasívne nie celkom. Či je naozaj cudzí teda záleží od toho, ako ho potrebujem použiť. Mimochodom vo všeobecnosti platí, že každý toho vie oveľa viac, než si myslí. Až príležitosť alebo núdza ti ukážu, koľko toho vieš. V každom prípade toho vieš oveľa viac, než si myslíš, s tým sa zmier. Pozri: koľko z nižšie uvedených pojmov je ti aspoň trochu známych?
Angličtina: energy, sunglasses, fat, more, metal, swim, light, moon, bread, butter, butterfly, iron, strong, How are you? How do you do?, What is the time? car, train, think, walk, run, eat, drink.
Nemčina: trinken, die Schwester, das Haus, haben, gehen, schwimmen, das Brot, der Bruder, der Wind, essen, schlafen, der Bleistift, die Weinachten, zahlen, die Uhr, gehen, die Suppe, der Käse.
Maďarčina: kasza, ablak, gulyás, paprika, paradicsom, bor, gyere, abrosz, ház, nagy, kicsi, beszél, nem tudom, labda, ceruza, lángos, víz, sör, alma, kolbász, buta, kocsi, vonat, gatya, leves, kutya.
Čeština: kedlubna, květák, lilek, pantofle, tchán, spěchat, velbloud, kluci, holky, propiska, silnice, zeď, kalhoty, řízek, sádlo, špek, bříza, boty, vesnice, horký, hořký, tchýně, koště, želva, vepř.
Minimálne niekde v podvedomí máš viaceré tieto výrazy uložené, lebo si sa s nimi už stretol. Keď už aj nebudeš vedieť presne povedať, čo dané slovo znamená, väčšinu ich budeš vedieť zaradiť aspoň do kategórií, teda či je to jedlo, sloveso, technický pojem, športový pojem, detský pojem, atď., lebo to budeš cítiť, alebo si domyslíš z kontextu, alebo sa napríklad slovenské a maďarské slovo podobajú: labda – lopta, kasza – kosa, atď.
Takže ten cudzí jazyk je v globalizujúcom sa svete menej cudzí, ako bol pred päťdesiatimi rokmi. A preto rýchlosť jeho naučenia sa bude zrejme vyššia ako pred päťdesiatimi rokmi, pravda, ak zapojíte usilovnosť.
„Ako sa pomaly naučiť cudzí jazyk?“
Ak toto všetko zhrnieme, odpoveď na otázku „Ako sa rýchlo naučiť cudzí jazyk?“ bude asi takáto: V globalizujúcom sa svete sa uč globálne, teda zapoj všetky dostupné zdroje informácií a dobrých povahových vlastností človeka. Ujasni si, čo považuješ za „rýchlo“ a tomu prispôsob spôsob štúdia. Napríklad ak na to máš dva mesiace, gramatiku sa uč len okrajovo. Spoliehaj sa predovšetkým na seba, teda uč sa sám a uč sa v každej voľnej aj nie voľnej chvíli, teda aj pri práci na pracovisku si môžeš napríklad v hlave opisovať v cudzom jazyku, čo práve robíš. Obklop sa cudzím jazykom, počúvaj ho vždy a všade, kde to je možné. Čítaj, rozmýšľaj, analyzuj, prekladaj, píš, rozprávaj, počúvaj, hádaj sa sám so sebou aj s inými, argumentuj, potvrdzuj, vyvracaj.
Bez vytrvalej práce to nepôjde, s tým sa tiež zmier, takže hlavná otázka tohto článku by namiesto „Ako sa rýchlo naučiť cudzí jazyk?“ skôr mohla byť „Ako sa pomaly naučiť cudzí jazyk?“